Čo je to zložený úrok? A ako pracuje?
Albert Einstein sa o zloženom úroku vyjadril ako o 8. dive sveta.
Ide o úroky z úrokov. Pre ľahšie vysvetlenie je výborným príkladom snehová guľa: Na začiatku je guľa malých rozmerov (jednorazový vklad tzv. istina) a každým otočením tejto gule (rok), guľa rastie (ku prvotnému vkladu pribúdajú úroky). Čím je väčšia (počiatočný vklad + úroky), tým viac snehu na seba naberá (ďalšie a ešte väčšie úroky, ktoré sa pripočítajú k vkladu a predošlým úrokom).
Príklad:
Aká bude hodnota 1.000 Eur s ročným zhodnotením 6% v časovom horizonte 10 rokov?
Riešenie:
hodnota účtu na konci 1. roku = 1.000 Eur + 6% z 1.000 Eur = 1.000 + 60 = 1.060 Eur
hodnota účtu na konci 2. roku = 1.060 Eur + 6% z 1.060 Eur = 1.060 + 63,60 = 1.123,60 Eur
hodnota účtu na konci 3. roku = 1.123,60 Eur + 6% z 1.123,60 = 1.123,60 + 67,40 = 1.191 Eur
.
.
hodnota účtu na konci 10. roku = 1.790,84 Eur
V uvedenom príklade vidieť, že pôvodný jednorazový vklad 1.000 Eur vďaka zloženému úročeniu dosiahol v 10. roku hodnotu 1.790,84 Eur, čiže výnos z investície je 790,84 Eur.
Ak by bol vklad úročený iba jednoduchým úrokom, tak výnos by bol 600 Eur (pretože každý rok by pribudlo rovnako - len 60 Eur). Na prvý pohľad nejde o veľký rozdiel medzi zloženým a jednoduchým úročením. Ak by sme však takto pokračovali v časovom horizonte s koncom v 15., 20., 25., prípadne 30. roku, rozdiel by bol veľký.
ROK |
Hodnota účtu |
Hodnota účtu |
15. | 2.396 Eur | 1.900 Eur |
20. | 3.207 Eur | 2.200 Eur |
25. | 4.291 Eur | 2.500 Eur |
30 | 5.743 Eur | 2.800 Eur |
TABUĽKA: Porovnanie výnosov v čase s využitím jednoduchého a zloženého úročenia s úvodným jednorazovým vkladom 1.000 Eur.
Toľko k porovnaniu zloženého a jednoduchého úročenia.
Vráťme sa k zloženému úročeniu. Na finálnu hodnotu má vplyv: výška vkladu (istina), úroková sadzba a čas (investičný horizont). Pojem úroková sadzba sa väčšine ľudí spája s úverovými produktmi, a teda so zaplatením väčšieho množstva peňazí, ako si klient požičal. V tomto prípade však úroková sadzba pracuje pre nás a zabezpečí nám opačný efekt, t.j. vyberieme viacej peňazí ako sme zainvestovali na začiatku.
Otázkou už zostáva iba výber finančnej inštitúcie a produktu*, ktorý dosahuje výkon na úrovni napríklad spomínaných 6%.
Myslíte si, že riešením je banka? Zrejme si práve v duchu správne odpovedáte, že nie je. Najmä, ak je momentálne zhodnotenie vkladov v banke na úrovni 0%, prípadne za splnenia špecifických podmienok o pár desatín vyšší. Sú však aj banky, ktoré si budú brať peniaze od klienta za to, že drží vysokú hotovosť na účte - ide o záporný úrok z vkladu.
*Poznámka: Cieľom nie je hľadať najlepší produkt, ale mať stanovenú stratégiu vo vlastných financiách.
Tak prečo drvivá väčšina Slovákov a firiem drží svoje úspory/rezervy práve na účtoch v banke? Konkrétne ide o čiastku cca 84 mld. Eur, čo predstavuje až 71% z celého finančného trhu SR*. Z toho domácnosti tvoria vklady v hodnote 39 mld. Eur. Ak k nim pripočítame peniaze "z pod vankúša", ide o čiastku, z ktorej vedia úroky vygenerovať veľmi zaujímavé hodnoty. Samozrejme za predpokladu efektívnej práce s nimi, čo znamená, že ich vyberieme z banky a umiestníme na trhu efektívnejšie než do banky alebo "do ponožky". Na druhej strane treba podotknúť, že je správne mať časť peňazí (hodnota 3-6 mesačných výdavkov) ako okamžitú rezervu.
*Zdroj: NBS - Analýza Slovenského finančného sektora a jej príloha
A ako ste na tom Vy? Nechávate pracovať svoje peniaze pre seba, alebo ich nechávate "ležať" na bežnom účte, kde nie len že nezarábajú, ale dokonca aj strácajú hodnotu v dôsledku inflácie?
V tomto príspevku bol popísaný najmä efekt zloženého úroku jednorazovej investície a pohľad na alokáciu (umiestnenie) väčšiny peňazí domácností. Nemenej zaujímavý je efekt pravidelnej investície v dlhšom časovom horizonte. O tom však viac v ďalšom príspevku.